Náboženská sloboda na Chrámovej hore

Autor: Katarína Mináriková | 21.10.2015 o 23:15 | Karma článku: 7,88 | Prečítané:  1062x

„Je mi to veľmi ľúto, ale ste nepriateľom mešity Al-Aksa, preto musím,“ povedal mladý Palestínčan tesne pred tým, ako 4-krát strelil židovského aktivistu do hrude z bezprostrednej blízkosti, 29. októbra minulého roku. 

Nikto si nemyslel, že by Yehuda Glick mohol takéto vážne postrelenie prežiť. Zo zranení sa liečil 25 dní v nemocnici v Jeruzaleme, a potom nasledovali ešte mesiace zotavovania. Deväť operácií, stovky stehov, poškodené pľúca a črevá. Zázrakom ani jedna guľka nezasiahla srdce, ani žiadnu dôležitú tepnu.

Glick má 50 rokov, 8 detí a v živote jeden veľmi jasný cieľ – chcel by sa slobodne prechádzať a modliť na Chrámovej hore, ktorá je najsvätejším miestom judaizmu. Založil preto organizáciu HaLiba (v preklade Srdce), ktorá šíri povedomie o diskriminácii ne-moslimov na tomto pre mnohých „svätom“ mieste.

Chrámová hora je významným miestom pre tri monoteistické náboženstvá. Pre židov a kresťanov je to miesto, kde Abrahám išiel obetovať svojho syna Izáka, a kde stál židovský chrám, v ktorom vyučoval aj Ježiš. Pre moslimov je to zas miesto, odkiaľ bol Mohamed vzatý do neba. Vyznávači všetkých troch náboženstiev by sa na tomto mieste radi slobodne pohybovali a modlili. Chrámová hora je veľmi zaujímavým miestom aj pre bežných návštevníkov, ktorých zaujíma jej historický význam.

Jedno náboženstvo má ale na tomto mieste privilegované postavenie. Na Chrámovú horu vedie 11 brán, ktoré sú otvorené 12 hodín denne 7 dní v týždni len pre moslimov. Pre ne-moslimov je otvorená jedna brána iba dve hodiny denne 5-krát do týždňa, a to iba za podmienky, že tam návštevníci nebudú vykonávať žiadne náboženské praktiky a modliť sa. Podľa Yehudu Glicka takéto opatrenia úplne porušujú náboženskú slobodu, ako jedno zo základných práv každého človeka.

Počas posledných týždňov sa  Chrámová hora stala rozbuškou súčasných nepokojov v Jeruzaleme a Predjordánsku. Mladí Palestínčania sa zabarikádovali v mešite Al-Aksa a útočili na návštevníkov, aby im zabránili v prístupe. Takéto správanie nie je zvyčajné ani na iných moslimských miestach. Napríklad v Istambule môžu mešity slobodne navštíviť všetci ne-moslimovia.

Aktivista Yehuda Glick si praje, aby Chrámová hora bola miestom, kde sa príslušník akéhokoľvek náboženstva môže slobodne modliť k svojmu Bohu. Preto podnecuje tolerantný dialóg medzi židmi, moslimami a kresťanmi. Často býva rečníkom na konferenciách v Izraeli aj v zahraničí, kde predstaviteľov všetkých troch náboženstiev vyzýva ich k vzájomnej tolerancii.

Som naozaj vďačný Bohu, že zachránil môj život. Keď niekto zomrie hovoríme, že jeho misia skončila. Verím, že tá moja ešte nie je ukončená. Svoj život som zasvätil podpore medzinárodnej náboženskej tolerancie a vzájomnému rešpektovaniu jeden druhého,“ povedal Yehuda počas nášho rozhovoru.

 „Násilie je jazykom slabých ľudí,“ hovorí Yehuda, ktorý je presvedčený, že akékoľvek zmeny týkajúce sa Chrámovej hory musia byť dosiahnuté výlučne nenásilným spôsobom. 

__________

Autorka článku sa stretla s Yehudom Glickom v júli 2015 počas trojtýždňovej stáže v Izraeli.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?