Prinesie uznanie Palestínskeho štátu mier na Blízky východ?

Autor: Katarína Mináriková | 28.11.2012 o 12:27 | (upravené 28.11.2012 o 12:35) Karma článku: 10,68 | Prečítané:  833x

Nedávne nepokoje v pásme Gazy opäť rozprúdili búrlivú debatu o zaistení trvalého mieru na Blízkom východe. Mnohí tvrdia, že takúto situáciu by mohlo zabezpečiť „riešenie dvoch štátov“, čiže uznanie Palestíny ako suverénneho štátu s hlavným mestom  východný Jeruzalem.

Palestínske územia majú v OSN status stále pozorovateľské misie a žiadajú o zvýšenie statusu na pozorovateľský štát svetovej organizácie. Vo štvrtok 29. 11. 2012 budú členské krajiny OSN hlasovať za/proti tejto žiadosti. Na zvýšenie statusu je potrebná podpora väčšiny Valného zhromaždenia. Zvýšenie statusu by Palestíne zabezpečilo prístup k viacerým medzinárodným inštitúciám a posilnilo by jej medzinárodnú pozíciu. Kľúčovou otázkou však ostáva, či uznanie palestínskeho štátu zabezpečí mier na Blízkom Východe?

Palestína prešla pod izraelskú správu v roku 1967 po tzv. Šesťdňovej vojne, pred ktorou egyptský prezident Gamala Nassera vyhlásil, že Egypt nebude akceptovať žiadnu spoluexistenciu so štátom Izrael. Jordánsko aj Sýria sa pridali k Egyptu, no Izrael zaútočil prvý a počas šiestich dní získal kontrolu nad Sinajským polostrovom, Gazou, Golanskými výšinami a Palestínou. Aj napriek porážke arabské štáty naďalej odmietli uznať štát Izrael, sadnúť za rokovací stôl a dohodnúť sa na mieri. Egypt nakoniec podpísal mierovú dohodu s Izraelom a Izrael mu prinavrátil celý Sinajský polostrov so zásobami ropy len preto, aby bol mier. V roku 2005 Izrael opustil pásmo Gazy a 4 osady na Západnom brehu Jordána s tým, že toto rozhodnutie napomôže mieru. Opak je pravdou. Iba v tomto roku bolo z pásma Gazy vystrelených 760 rakiet na južný Izrael ešte pred tým, ako Izrael zahájil svoju obrannú akciu „Oblačný stĺp". Izrael sa vzdával svojich území, aby bol dosiahnutý mier. No je túžba po mieri aj na opačnej strane? V palestínskych televíziách a rádiách sa vo vysielaní za vysielaním prezentujú názory, ako by mali byť Židia zabitý a ako si Alah praje, aby boli zabitý.

Jedným z dôvodov, prečo Izrael nesúhlasí so žiadosťou Palestíny o uznanie v OSN, je to, že Palestína nerešpektuje zmluvy, ktoré má s Izraelom. Palestína nie je ochotná rokovať a dohodnúť sa s Izraelom na riešení. Zarážajúce je aj vyjadrenie palestínskeho ambasádora Maena Areikata, ktorý zdôraznil, že v novom Palestínskom štáte nebudú žiť žiadni Židia. Jednou z hlavných podmienok, ktoré novovzniknutý štát musí podľa medzinárodných dohôd zabezpečiť, sú práva minorít a menšín. Vyzerá to ale tak, že Palestína sa nechystá tieto práva rešpektovať.

Hamas sa často vyjadruje, ako Izrael nerešpektuje práva Palestínčanov a ubližuje im. No Izrael je jednou krajinou, kde je Palestínčanom udelené štátne občianstvo a majú rovnaké práva ako Židia. Vo všetkých okolitých arabských krajinách s Palestínčanmi zaobchádzajú ako s druhoradými občanmi. V Jordánsku, Libanone, Egypte, Sýrii je zakázané Palestínčanom vlastniť nehnuteľnosti, nemôžu pracovať ani byť zastúpený vo verejných inštitúciách, štúdium je pre nich drahšie a nikdy nezískajú štátne občianstvo danej krajiny. Takto rozhodla Arabská liga v roku 1959: „Arabské krajiny nebudú udeľovať občianstvo žiadateľom palestínskeho pôvodu, aby nesplynuli s hosťujúcimi krajinami." Arabská liga vidí tento postup ako kľúčový k zničeniu štátu Izrael.

Ďalšou dôležitou otázkou je, či krajina, ktorej v čele stoja teroristi a militantné hnutie má vôbec záujem o nejaký mier. Pochybnosti sa vynárajú aj v postoji vládnucej strany k vlastnému obyvateľstvu. Vláda v Palestíne nerešpektuje základné ľudské práva Palestínčanov, ľudia sú zatýkaní, ak vyjadria nesúhlas s vládnucou stranou, je im upreté právo na slobodu vierovyznania a sú dokonca používaní ako živé obranné štíty pri konfliktoch.

Myslím si, že je nemožné, aby bol na Blízkom východe mier, kým si jedna strana bude priať smrť tej druhej, priam to bude považovať za svoje poslanie. Taktiež si nemyslím, že by uznanie Palestíny ako štátu radikálne zmenilo názory a hodnoty, ktoré Hamas prezentuje.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?